Odhadovaný čas úteku: 30-12-2024-21:00
Odhadovaný čas odchytu 1-1-2025 – 12:00
ČAS na úteku: 39 hodín
Kde začať… Asi okolo 20:45, po super dni plnom venčenia, kŕmenia (tréning) a tréningu s klientom som si pripravil čaj a hneď po zaliatí som pustil celú svorku na dvor. Musím povedať, že mám momentálne naozaj dobrú smečku, ktorá medzi sebou dobre komunikuje a po hodinách pozorovania a dávania pozor si trúfam ich nechať chvíľku samých na záhrade, ktorá je samozrejme zabezpečená proti úteku.
Hneď ako som ich pustil na záhradu, išiel som si pridať do čaju med a zamieril na WC. Zrazu počujem jedného psíka zo smečky, Ponga, štekať mimo dvora. Hm, divné…Dvor mám oplotený a okrem toho som na oplotenom pozemku, to znamená, že na to aby ušiel psík, musí prekonať ďalšiu bariéru. Bohužiaľ, na jednej strane tohto vonkajšieho plota bola diera, ktorou pravdepodobne už nejaký čas prechádzali mačky. Ignoroval som ju. Pretože, však si dávam pozor a doteraz sa mi to nestalo, tá diera je malá, a veľa ďalších výhovoriek, prečo som ju neopravil…
Sú len dve možnosti.
Prvá možnosť, ktorá je na 99,9 % istá. Zvyknem zatvárať dvere nohami, najmä, keď mám plné ruky. Spoliehal som sa teda na zvuk dverí pri zatváraní, ktorý mi naznačoval, že zavreté sú. Zjavne to tak nebolo. Pongo a Leonard vybehli do uličky… Ponga som zavolal dnu, ale čo Leonard?
Druhá možnosť: dvere otvoril Fredie. :-). Každopádne, mal som ich mať zamknuté a vytiahnuť kľučku. Fredie je totižto majster v otváraní dverí a prekonávaní prekážok. Pretože s ním mám záchranarske ambície, nebránim mu v ničom.
Akonáhle Leonard ušiel na ulicu, vedel som, že je naozaj zle. Leonardík do približne 5 mesiacov nevidel nič iné, len život na poli a stránil sa ľudí, pretože tí mu asi nikdy nič pekné nepriniesli. Trvalo dva týždne, kým Útulačik tuláčik chytil Leonarda. Bol to Lov na Leonarda, časť 1.
Leonarda mám v dočasnej opatere už približne 6 týždňov (6.1.2025). Má asi 7 mesiacov a je naozaj plachý. Viac o Leonardovi
Viete si predstaviť, ako som sa cítil, keď som volal s Tuláčikom a cítil som totálnu beznádej na druhej strane telefónu, že Leonard nemá šancu sa nájsť a hlavne chytiť? A ak sa dnes (30.12., deň pred Silvestrom) nechytí, bude to stratený pes? Verte, nikto na svete mi nevynadal viac, ako som si vynadal ja sám. Ale pochopil som, čo som mohol urobiť inak, a urobím všetko pre to, aby sa niečo podobné už neopakovalo. Každopádne, bola to nemilá skúsenosť.
Môžem to snáď vnímať ako dobrodružstvo?
1.1. 2025 som bol asi o 10:30 pripravený vyraziť na ďalšie kolečko hľadania spolu s mojím Hačikom, vybaveným GPS a základnými znalosťami vyhľadávania.
Popri posledných úpravách na výstroji som rozmýšľal, kam sa mám vydať hľadať, kde ten výmyselník môže byť. Mal som 24 hodín starú stopu, ktorá jediná naznačovala, kade asi pravdepodobne išiel. Nakoľko mohol byť kdekoľvek, veľmi mi pomohlo, že som vďaka OZ Hladáme dronom vylúčil miesta výskytu, kde sa nenachádza. Na poli a trávnatých plochách sa predsta len hľadá oveľa náročnejšie.
Spravil som si teda plán a popri hľadaní sa modlil, nech mi zazvoní telefón. Telefón zazvonil. Číslo som nepoznal.
Po oznámení, že dotyční vidia Leonarda, som bol s Hačim do 10s v aute a veľmi rýchlo sme došli na miesto lokalizácie. Tam som zistil, že oznamovateľ bol príslušník štátnej polície. Musím naozaj pochválit súdržnosť a ochotu pomôcť, samozrejme, všetko v medziach zákona.
Leonardík našťastie vbehol do oploteného pozemku.
Aaaaaha, to som vám ešte nespomínal.
V noci z 30. na 31.12. sme ho mohli 3x chytiť. Pri prvom pokuse, kedy sme ho chytali štyria a mali sme ho celkom dobre obkľúčeného, ušiel. Nakoľko bol schovaný v kríkoch, ešte teraz si vyberám tŕne a triesky, ale to k tomu patrí. Ďalšie pokusy ani nerátam, to bolo len rýchle zahliadnutie šprintujúceho Leonarda. Mimochodom, jeho kondička je neuveriteľná. Ten psík ide nonstop. Neustálym nahánaním s hafkami naozaj posilnil. A verte, že moji chalani mu teda dajú zabrať.
Naspäť k odchytu- 2 policajti a Hači zablokovali možné únikové trasy. Ja som sa postupne, ako keby nič, približoval do vzdialenosti, kedy už reagoval pohybom a opustením pozície. Tvar pozemku a to, že sa natlačil do medzery medzi plot a kopček, mi pomohlo dostať sa k nemu nepozorovane na vzdialenosť približne 3,5m vzdušnou čiarou. Ja som bol na kopčeku, Leonard ležal pritlačený k plotu, pripravený na únik. Cítil som v sebe obrovskú koncentráciu a odhodlanie, a povedal si: „Teraz je ten správny moment.“ Vnímal som každý pohyb, každé gesto. Keď sa Leonardík rozbehol, na štýl Superman som po ňom skočil a chytil ho.
Bol to neuveriteľný pocit radosti, keď som ho držal v rukách.
Uvoľnenie, vyčerpanie, endorfíny.
Na záver mi jeden z policajtov povedal: “Pane, taký skok som naživo ešte nikdy nevidel. To, čo ste predviedli, klobúk dole, a to v akej rýchlosti ste toho psa chytili, to bolo neskutočné.”
Koniec. Leonard je doma, v dočasnom domove.
P.S. Toto bude supermanský rok!
ĎAKUJEM všetkým za zdielania a podporu. Bez nej by to nešlo. Menovite ďakujem: Janke mojej priateľke, Brianovi, Veronike, Briankovi, Míške s Corynkou a Adamom, Danke s Tomášom, Rachel so Shushim a Romanom, Oliverovi, kamarátke Julke, @corgilicious_sushi, Občianskemu združeniu Hľadáme dronom, Útulačiku Tuláčiku, policajným zložkám štátnej polície.
